Horologium Florae · podľa Carla Linného, 1751

Kvetinové hodiny

Hodiny bez súkolia: druhy vybrané preto, že sa otvárajú a zatvárajú v hodinu, podľa ktorej by sa dal riadiť deň. Tu je, čo Linné navrhol, prečo to vychádza iba spolovice, a každá rastlina menovaná na ciferníku Horae.

Čo Linné navrhol

Carl Linné vyložil Horologium Florae v diele Philosophia Botanica (1751) a jednu jeho podobu vysadil v botanickej záhrade v Uppsale. Nie je to ciferník s namaľovanými kvetmi. Je to záhon živých rastlín, vybraných a rozmiestnených tak, aby okoloidúci spoznal čas podľa toho, ktoré druhy sa už otvorili a ktoré sa na ten deň už zatvorili.

Celá myšlienka stojí na pozorovaní, ktoré si môže zopakovať ktokoľvek. Mnohé kvety sa neotvárajú náhodne: kozobrada zatvára okolo poludnia tak spoľahlivo, že ju Angličania nazvali „Jack-go-to-bed-at-noon“, a nocovka vďačí za anglické meno hodine, v ktorej sa prebúdza. Linného prínos bol v tom, že to začal brať ako údaje — zapísať hodiny, roztriediť druhy a rozložiť ich po poradí okolo záhona.

Prečo niektoré kvety merajú čas

Linné roztriedil kvitnutie do troch tried. Meteorici reagujú na počasie a za jasného dňa sa otvárajú viac. Tropici sa riadia dĺžkou dňa, takže ich hodina sa počas sezóny posúva. Iba tretia trieda, Aequinoctales, sa otvára a zatvára v pevnú hodinu bez ohľadu na počasie i ročné obdobie — a len podľa nich sa dá čas poctivo určiť.

Práve preto však kvetinové hodiny nikdy poriadne nefungovali. Hodiny boli zapísané v Uppsale, na šesťdesiatej rovnobežke; preneste tú istú výsadbu na juh a rozvrh sa posunie. Pridajte počasie, nadmorskú výšku, striedanie ročných období a vlastné rozmary rastlín — a záhon, ktorý v jednej záhrade ide na pol hodinu presne, je v susednej na nič. Prežíva ako jedna z najkrajších vecí, ktoré kedy zlyhali ako prístroj.

Dvadsaťštyri druhov na ciferníku

Kvetinový ciferník Horae delí deň na dvanásť výsekov a v každom výseku stoja dve rastliny, vpísané latinsky po obvode v štýle rytín kvetinových hodín, ktoré po Linném nasledovali. Botanika sa od osemnásteho storočia zmenila: kde sa meno zmenilo, uvádzame vedľa neho dnes platné.

Tri mená sa po obvode opakujú — Calendula arvensis, Anagallis arvensis a Nymphaea alba. Je to verné starým rytinám, nie prehliadnutie: na dvanásťhodinovom ciferníku môže byť tá istá rastlina vyznačená dvakrát, raz pre hodinu, keď sa otvára, a raz pre hodinu, keď sa zatvára.

Ako to kreslí Horae

Ciferník vyššie nie je obrázok. Je to vykresľovací kód samotnej aplikácie bežiaci vo vašom prehliadači a ukazujúci váš čas: štyri sústredné kružnice, dvadsaťštyri latinských mien sádzaných písmeno po písmene po oblúkoch, dvanásť hodinových číslic, nemecké heslo naprieč prostredným kruhom podľa vzoru rytín kvetinových hodín z 80. rokov 18. storočia, slnečnica v strede a zúžené vetvičkové ručičky na skutočnom čase. Vedľa stojí list pre hodinu, v ktorej sa práve nachádzate.